Ako sa digitálnej nomádke Patrícii po živote v zahraničí zaraďovalo späť do našej slovenskej spoločnosti? Patrícia Holíková v druhej časti rozhovoru i o tom, čo ju doma irituje, o jej podnikaní, zatvorených dverách či „upratovaní“ ľudí s ideálmi…
Na rodnej hrude.
Na základe nápadov v Kolumbii si sa vrátila na Slovensko a založila prekladateľské štúdio.
Áno.
Skúsim hádať. Asi to nebolo úplne jednoduché…
Myslela som si, že to bude jednoduchšie. Vieš, slovenskí expati (poznámka autorky – ľudia žijúci v zahraničí) možno tiež niekedy vystupujú z pozície nadradenosti. Ako sa hovorí, každá minca má dve strany. Domnievam sa však, že je dôležité urobiť aj určitý myšlienkový posun. Nepozerať sa na expatov ako na nepriateľov. Zabúdame, že významní Slováci a Slovenky z našej histórie tiež často nejakú dobu žili v zahraničí. Bola to pre nich dôležitá skúsenosť, ktorá ich významne posunula a dopomohla k ich úspechu. Podľa mňa, takou typickou slovenskou „chorobou“ je, že sa snažíme „upratať“ ľudí, ktorí majú sny a ideály. A pritom si myslím, že najlepšie nápady nie sú len o tvrdej práci. To je len jedna časť. Tou druhou je otvorenie sa snom, víziám.
Keby som to mala vztiahnuť na seba, o mne by nikto nemohol povedať, že nie som „makač“. Lebo som. Ale mám aj svoje sny… Nemyslím si, že sa skutočne pohneme vpred, ak sa budeme neustále cykliť len v analytickom prístupe a následných pochybnostiach či myšlienkových vzorcoch, ako čo nevyjde…
Som presvedčená, že ak je človek nohami pevne v realite, v jeho snoch by sme ho mali podporiť.
Podľa mňa, takou typickou slovenskou „chorobou“ je, že sa snažíme „upratať“ ľudí, ktorí majú sny a ideály. A pritom si myslím, že najlepšie nápady nie sú len o tvrdej práci. To je len jedna časť. Tou druhou je otvorenie sa snom, víziám.
Ako sa žije úradnej prekladateľke v Banskej Bystrici?
Väčšinou to funguje tak, že keď nejaká inštitúcia chce úradný preklad, jej zamestnanec zdvihne telefón a zavolá známemu/známej s otázkou: „Nepoznáš niekoho?“
Teda je to dosť o možno aj dlhoročných osobných vzťahoch a dedukujem, že je ťažšie do týchto kruhov preniknúť?
Áno. Bola by som rada, keby sme občas dali šancu aj tomu, čo nepoznáme. Samozrejme, aj ja vnímam, keď mi niekto niečo odporučí. Ale mám rada aj pokusy. Napríklad idem autom a len tak sa niekde zastavím. Dokonca i bez toho, aby som si pozrela Google recenzie. Všetci hovoríme, že tragédiou tejto krajiny je, že mladí ľudia odchádzajú do zahraničia. No (nielen) ja som sa vrátila. Našla som však vo svojej domovskej krajine dosť drsný terén a veľa zavretých dverí. Niekedy má človek pocit, že musí žiť a pracovať v jednom meste pomaly päťdesiat rokov, aby ho vnímali… Prípadne, a to je ešte horšie, mať nejaké konkrétne priezvisko. Pre toto nemám pocit, že sme naozaj modernou spoločnosťou. A mladých ľudí, ale i navrátilcov zo zahraničia či ľudí na životných križovatkách, ktorí zvažujú zmenu kariéry to môže frustrovať. Akoby všade boli len bariéry. Pritom často si ich staviame my sami. Čeliť im nie je jednoduché.
Všímaš si aj vydané umelecké preklady?
Áno, lebo rada čítam. Hoci osobne som ešte žiadny nerobila.
Si mladá žena. Majiteľka malej firmy. Myslíš si, že na Tvoje podnikanie má vplyv skutočnosť, že si žena?
Chceš počuť jeden pamätný výrok?
Daj.
Tvoj najväčší problém je, že si žena.
To Ti povedal kto?
Jeden muž, ktorý sa pohybuje v biznis kruhoch. Výrok sa týkal toho, ako intenzívnejšie preniknúť do podnikateľských kruhov. Povedal mi to ako podnikateľke, konateľke malej firmy. Pochopiteľne, našu stratégiu i aktivity mám dobre premyslené, no sú veci, ktoré ovplyvniť neviem…
Vnímaš teda zo svojej skúsenosti biznisové prostredia na Slovensku ako „old boys club“?
V mnohých odvetviach áno. A ako aj vidno na uvedenom príklade, niekedy to vie byť klub s celkom intenzívne vymedzenými hranicami. Samozrejme, nie priamo.
Myslíš to tak, že možno ani sami muži si to často neuvedomujú?
Áno. Žena s mojím spiritom ale má problém. I keď aj ja sa už viem krotiť a usmievať. (Významný úsmev.)
Celkovo ma hnevá, keď sa ľudia nesústredia na to, čo hovorím, ale riešia, kto to hovorí. Samozrejme, som si vedomá, že takéto veci sa dejú bežne. Stále. Namiesto obsahu výpovede pozornosť na výzor danej osoby, jej priezvisko, a pod.
Rodinkárstvo sa mi zdá byť na Slovensku tiež dosť silné. Čiže ak sa človek do istej rodiny nenarodí, už mu zostáva sa do nej len privydať či priženiť. Čo je depresívne konštatovanie…
Keď sa už rozprávame o ženách v podnikaní, skúsme to ešte rozšíriť na ich ďalšie pôsobenie vo verejnom živote. Politika. Ako si vnímala, keď prezidentkou bola Zuzana Čaputová?
Vnímala som to. Podľa mňa jej mandát prispel k lepšej atmosfére v spoločnosti. Hnevali ma však poznámky aj od najbližšieho okolia, ktoré riešilo jej vzhľad. Ak aj muž priberie v politike pár kíl, kto to rieši? Nikto…
Pravdupovediac, Zuzana Čaputová nebola mojím obľúbeným typom politickej osobnosti. Na druhej strane uznávam, že bola asi najlepšou hlavu štátu, akú sme doteraz mali… Napriek tomu si myslím, že táto krajina potrebuje niečo iné a ona asi tiež bola občas súčasťou problému. Ale to, že na čele štátu bola žena, to som vnímala ako obrovský symbol…
Hnevali ma však poznámky aj od najbližšieho okolia, ktoré riešilo jej (prezidentkin) vzhľad. Ak aj muž priberie v politike pár kíl, kto to rieši? Nikto…
Je ešte niečo, čo Ťa na slovenskej spoločnosti irituje?
Politická reprezentácia vždy akoby aj vyťahovala niečo z ľudí. Nehovorím, že len jedni sú dobrí alebo sú len zlí. Ale tej hrubosti je na mňa už naozaj veľa. A vnímam to napríklad i v tom, ako ľudia šoférujú – „na hulváta“. V drahých autách sa napríklad drzo spoliehajú, že veď ty dobrzdíš.
Vcelku intenzívne som vnímala zmenu spoločenskej atmosféry v krajine po prvých, potom po druhých voľbách (poznámka autorky – prvé voľby: parlamentné voľby 2023, druhé voľby: prezidentské voľby 2024). Nehovoriac o vojne hneď za hranicami… A aktuálne či škôr už dlhodobo o vysokých cenách.
Som naozaj rada, že som zažila Kolumbiu. Je to skúsenosť, z ktorej žijem doteraz.
Politická reprezentácia vždy akoby aj vyťahovala niečo z ľudí. Nehovorím, že len jedni sú dobrí alebo sú len zlí. Ale tej hrubosti je na mňa už naozaj veľa. A vnímam to napríklad i v tom, ako ľudia šoférujú – „na hulváta“.
Patrícia, trochu som si prelustrovala web Tvojho prekladateľského štúdia a zaujali ma hodnoty, ku ktorým sa hlásite. Partnertstvo, tvorivosť, tiež i etika, mikroinovácie, inklúzia a.i. Prihlásenie sa najmä ku niektorým z nich samo o sebe nie je v súčasnosti výnimočné, najmä v korporátnom svete. Stále ho však vnímam ako nie úplne bežné vo svete malých a stredných podnikov. Darí sa Vám uplatňovať ich aj v praxi? Nepýtam sa kvôli nejakej kontrole ani v snahe robiť Vám promo. Len by som rada spoznala Tvoj pohľad na pretavovanie vízií do reality podnikania.
Som idealistka s nohami na zemi. Pretavovanie vízií do reality podnikania nie je vždy jednoduché. No asi by ma nebavilo podnikať, keby som to mala robiť len pre peniaze. Skôr podnikanie vnímam ako moju cestu. Jej súčasťou je napríklad i to, že sa nemusím zúčastňovať na neproduktívnych poradách. Pokecať si pri kávičke môže byť z času na čas fajn, no nazývajme veci ich pravými menami…
V Tvojom štúdiu pracujete niekoľkí prekladatelia. Váš biznis vraj nestojí na „veľkovýrobe slov“ a zákazníci od Vás neodídu s maloobchodnou konfekciou z polyesteru. ☺ Má takáto malá agentúra šancu uspieť popri väčších hráčoch zamestnávajúcich projektových manažérov a manažérky, ktorí preklady zadávajú prekladateľom na globálnom trhu?
Samozrejme, na trhu sú agentúry, ktoré na ňom pôsobia už dlho. Od obdobia, keď na trhu ešte prakticky nikto nebol. My stojíme na efektivite procesov. Našim cieľom nie je ani výrazný rast počtu zamestnancov. Je pre mňa dôležitejšie, že je to udržateľný projekt. Áno, vieme uspieť. Lebo máme nízke fixné náklady.
Špecializujete sa na inú skupinu klientov?
Klienti sú rovnakí. Nie je to iný segment. Čo ale nerobíme sú multijazykové lokalizácie. Aspoň zatiaľ nie. Veľa klientov získavame online.
Čo máš rada na svojej práci?
Vieš čo mi napadlo ako prvé? Kávu.
Máte dobrú kávu?
Popravde, momentálne ani nie. (Smutný výraz.) Ale späť k Tvojej otázke, mám rada ľudí, ktorých som stretla. Nielen zamestnancov, ale i klientov.
Myslím si, že je dôležité, aby v akomkoľvek sektore pôsobili aj takéto malé firmy, akou sme my. Myslím si, že do podnikania by človek nemal ísť len s tým, že rozprávkovo zbohatne. Dôležitá je aj časová sloboda. Je to zaujímavá cesta a človek na nej podľa mňa viac zostáva sám sebou.
Aká je Tvoja vízia do budúcnosti? Osobná či pracovná.
Vo filme Príbeh služobníčky je veta: „Nenechaj sa skorumpovať bastardmi“. Myslím si, že momentálne je naša krajina v takom stave, že je dôležité strážiť si svoje svetlo a chrániť vlastný mikrosvet…
Mojou osobnou víziou je naďalej kráčať stabilne mojou cestou, tak ako idem. Rada by som tiež vypadla niekde do Južnej Ameriky. Ale kúpila som si v Bystrici byt v pôvodnom stave, ktorý som prerábala, takže úplne slobodná nie som.
Čo sa práce týka, odvetvie sa mení vplyvom umelej inteligencie.
Konkrétne momentálne robím na internom systéme prideľovania projektov, ktorý som sa snažila urobiť maximálne efektívne, a to z dostupných bezplatných nástrojov. Som sa seba naozaj hrdá, pretože nie som žiadna programátorka. Systém nám pomôže znížiť naše mesačné finančné náklady. Treba ho ešte rozbehnúť.
Myslím si, že momentálne je naša krajina v takom stave, že je dôležité strážiť si svoje svetlo a chrániť vlastný mikrosvet…
Patrícia, každej respondentke na konci rozhovoru kladiem vždy rovnaké posledné dve otázky. Prvá z nich je: Čo si myslíš o živote?
Život je. Je dôležité byť si vedomý tieňov vecí. No nesmieme zabúdať, že musí existovať podstata, aby vrhla tieň. To je asi môj odkaz všetkým, ktorí sa niekedy strácajú v tieňoch…
To je vcelku hlboká myšlienka, nad ktorou sa človek musí zamyslieť…
Objekt na svetle vrhá tieň. Preto by sme nemali zabúdať, že je vždy niečo pevné, čoho sa vieme chytiť. Sami v sebe, v tomto svete. A to je ten život.
A čo si myslíš o svojom živote?
(Smiech a dlhšia pauza slobodne premýšľať.) Niekedy je to jazda. Ale možno je vlastne taký, aké je moje priezvisko. Holíková. Niekto v ňom vidí prídavné meno holý, iný anglické slovo „holly“ (svätý) alebo možno aj „holistic“ ako holistický, celostný. Proste farebný a živý.
Prvú časť rozhovoru s Patríciou o živote nomádky (najmä) v Kolumbii si môžete prečítať tu: https://www.zitinak.sk/nomadka/