Mladá podnikateľka. Ako vystrihnutá z biznis magazínu o mladých, pekných a úspešných. Iveta Hrabovská, autorka projektu Gentlejam, však sama tento ideálny obrázok o sebe “narúša.” S otvorenosťou hovorí aj o svojich chybách v podnikaní, problémoch pri výchove troch adoptovaných rómskych detí či o svojich zdravotných ťažkostiach… Suma sumárum- o svojom famóznom živote.
Časť prvá: Podnikateľka.
Ivka, internet o Tebe ponúka obraz ako o mladej, veľmi aktívnej žene. Ako Ty vnímaš samú seba?
(Úsmev.) Vieš čo? Ja samú seba vnímam ako malú Ivetu Hrabovskú, ktorá v živote dokáže ešte veľké veci. Ale ktorá musí robiť tie malé krôčiky, aby sa k tým veľkým veciam prepracovala. Áno, vnímam ju ako aktívnu ženu, ktorá určite nespí na vavrínoch. A ak by sa náhodou aj nudila, určite vymyslí niečo, čím si “zaprace” hlavu. Určite nie som typ, ktorý by sedel niekde v kúte. Z tohto pohľadu zrejme nie som taká tá tradičná matka či možno širšie ponímané- žena.
Ak by som sa náhodou aj nudila, určite vymyslím niečo, čím si „zapracem“ hlavu. Určite nie som typ, ktorý by sedel niekde v kúte.
Si úspešnou podnikateľkou, primárne pre biznis sektor si prišla s myšlienkou džemov s prémiovým alkoholom (Gentlejam), ktoré slúžia ako darčeky pre obchodných partnerov. Vraj to bol spontánny nápad, žiadny džem si dovtedy neuvarila…Ešte pri akých iných dôležitých rozhodnutiach si vsadila na svoju intuíciu?
Ja som sa vždy riadila intuíciou. Alebo presnejšie povedané- zimomriavkami. Dokonca aj pri mentorovaní mojim “mentees” občas poviem: “Teraz ma počúvajte, lebo mám z toho zimomriavky.” V mnohých prípadoch urobili dobre, že ma počúvli.
Čo sa mojich vlastných rozhodnutí týka, pokiaľ si pamätám, zimomriavky ma nikdy nesklamali… I keď je pravda, že ich vždy podrobím ešte “skúške správnosti”, ktorou je môj muž Matej.
Zimomriavky na druhú?
(Smiech.) Asi aj tak by sa to dalo povedať. V rámci testu identifikujúceho talenty mi vyšlo, že som vizionár, snílek. Proste taký kreatívec. Môj muž je zase realista ako vyšitý. Teda keď mám zimomriavky, idem za ním a spýtam sa ho na názor. On sa zamyslí a vo väčšine prípadov mi povedal: “Skvelý nápad.” Niekedy pridá ešte nejaký postreh: “Skús sa na to pozrieť možno ešte z tejto strany…” Pýtam sa ho na názor dokonca aj vtedy, keď sa ten môj nápad týka mojich klientov. A som vďačná za takúto našu spoluprácu. Lebo pokiaľ sa bavíme o biznise, jedna vec je geniálny nápad, iná už jeho rentabilita. Ak by nápad nemal byť rentabilný, nemalo by význam investovať do neho svoju energiu a peniaze.
Ako si sa pasovala s úvodnou kritikou Tvojho nápadu? Predpokladám, že nie všetci z Tvojho okolia Ťa podporovali a verili tomuto podnikateľskému zámeru…
Spočiatku ma podporovali asi naozaj len traja ľudia. S nedôverou ostatných voči môjmu nápadu som sa nepasovala. Jednoducho som ich nepočúvala. Skĺbili sa u mňa dve veci, ktoré, ako sa neskôr ukázalo, dobre zafungovali. Prvým bola moja veľká naivita. Ja som jednoducho verila, že koncept Gentlejamu je určený na úspech. Bola som presvedčená o kvalite produktu a tiež som vychádzala z toho, že na trhu nemá konkurenciu. Vlastne som si myslela, že všetci budú z môjho nápadu “hotoví” rovnako ako ja. (Smiech.) Druhým faktorom bola moja tvrdohlavosť. Jednoducho som išla hlavou proti prúdu. Popravde, ak by som vtedy mala také znalosti a skúsenosti ako dnes, do tohto produktu by som nikdy nešla. Lebo je určený pre veľmi úzku cieľovú skupinu. Veď kto bude na Slovensku kupovať džemy, ktorých cena je cez dvadsať Eur?
Asi naozaj len úzka skupina ľudí alebo biznis klientela…
Presne. I keď momentálne chystáme úplne novú líniu Gentlejamu. Pôjde o nealko džemy v tubách, ktorých cena sa bude pohybovať do 8 Eur za 200g balenie a budú určenú pre širšiu klientskú základňu. Nechala som si nastaviť zrkadlo a pochopila, že ak chcem, aby firma rástla, musím z produktu na výnimočnú príležitosť urobiť vysoko retenčný produkt. Ak si na taký spotrebitelia a spotrebiteľky zvyknú, chuťovo sa nanň “namotajú”, môžu ho kupovať opakovane. Teda napríklad jedna osoba ho kúpi aj sto alebo dvestokrát za svoj život.
Spomínala si troch ľudí, ktorý Tvojmu nápadu verili. Kto to boli?
Prvým človekom bol môj muž Matej. Myslím si, že keby on nedal Gentlejamu zelenú, nedotiahla by som to s týmto biznisom tak ďaleko. Druhým človekom bola moja mamka a tretím sestra Hanka.
Moja sestra preto, lebo vždy vo mne videla človeka, ktorý v živote niečo dokáže. Kreatívnu osobnosť schopnú nachádzať riešenia…
Moja mamka doteraz tak trochu nechápe, ako sa nám vlastne podarilo s Gentlejam uspieť. Ale ona sa ma snažila podporovať vo všetkom, s čím som kedy prišla. Ak v tom, samozrejme, videla logiku. Takto sa dnes aj ja snažím viesť moje deti… Mamke som vysvetľovala môj podnikateľský zámer. Patrí do generácie ľudí 60+. Vlastne si myslím, že môjmu nápadu ani celkom nerozumela. No verila vo mňa, že tento projekt privediem k úspechu.
Aký význam mala podpora Tvojho muža?
Jednoznačne hrala v môj pospech. Matej je veľmi racionálny, dobrý v číslach, má ekonomické myslenie. A takto je aj ľuďmi vnímaný. Preto keď on označoval môj nápad ako dobrý s pragmatickým vyhodnotením, na čo by sme si mali dať pozor, zvyšovalo to moju “dôveryhodnosť.” Ja som tak trochu ako héliový balónik, ktorý si poletuje vzduchom. A Matej je ten, ktorý ma v dobrom zmysle ťahá dole, upozorňuje na možné úskalia. My do seba vlastne skvele zapadáme. Ako také ozubené kolieska…
Spomínala si sestru. Mladšiu alebo staršiu?
O deväť a pol mesiaca staršiu odo mňa. Ja som posledná z troch súrodencov. Mamka so mnou otehotnela počas šestonedelia po pôrode mojej sestry.
To rodičia museli mať doma dobré “rodeo”…(Úsmev.)
No to teda! (Smiech.) Musím však povedať, že my súrodenci sme medzi sebou veľmi dobre vychádzali. A platí to dodnes. Nezávidime si, naopak, pomáhame. Hanke pomáham príležitostne v rôznych oblastiach osobného rozvoja a bratovi Janíkovi s marketingom jeho firmy. Kiež by sa aj nám takto podarilo vychovať naše deti!
Späť k Gentlejamu. Koľko máte momentálne zamestnancov?
Spolu nás je päť, no spolupracujeme ešte s ďalšími ôsmimi ľuďmi (freelancermi/živnostníkmi), ktorí majú na starosti zadefinované úlohy. Určite by sme museli mať viac zamestnancov, keby sme vo výrobe nemali stroj. Jeho zaobstaranie síce bolo finančne náročné, no bola to skvelá investícia. Hoci máme už dosť veľkú produkciu, všetko to za pomoci jedného zamestnanca stíha. Niekedy sa smejem, že ten stroj je vlastne ideálny zamestnanec. Produktívny, nepýta peniaze, nesťažuje sa, vždy príde do práce a je konštantne spoľahlivý…
Receptúry už máte zabehnuté. Viem, že na začiatku si ich vymýšľala Ty, teraz ich už nechávate na šéfkuchárov. Ty si zrejme zodpovedná za obchod a marketing, správne?
Ja mám na starosti prioritne marketing. Na obchod máme zamestnankyňu. Ale keďže som dobrá obchodníčka, občas jej “leziem do kapusty”. Najmä, keď sa riešia väčšie zakázky ako napríklad akvizícia klientov z hotelierskeho segmentu. Má to aj logiku, keďže marketing a obchod idú ruka v ruke. Inak obchodovanie až tak veľmi nevyhľadávam…
Môj muž Matej má na starosti analytiku, dáta, výkonnostné tabuľky, cashflow či faktúry. Všetko to, čo ja nenávidím. Zvyknem hovoriť, že Matej má na starosti to, čo ľudia nevidia a ja to, čo je vidno.
Ako sa s nedôverou okolia voči Tvojim nápadom vyrovnávaš dnes? Len pre uzrejmenie, firmu Gentlejam ste založili v roku 2014 a potom nasledovali ďalšie firmy.
My máme veľmi málo kritikov…
A hejterov?
Aj tých je fakt málo. Je to tým, že naša cieľová skupina je úzka. A fungujeme na Linkedine, čo nie je hejterská sieť…
Určite nám v budovaní značky pomohlo i to, že sme sa začali spájať s ľuďmi, ktorí v oblasti gastra niečo znamenajú. S tými už spomínanými šéfkuchármi.
Gentlejam propagujeme aj na Instagrame, Facebooku a Tik-toku. Najväčšie hejty sú z Tik-toku. Ale ja ich ani nečítam. Ich prítomnosti však rozumiem. Lebo veď…predávame dvadsaťtrieurové džemy… No naša klientela je na Linkedine. Ak by som to mala zhrnúť, povedala by som, že tak možno jedno percento všetkých reakcií na nás, sú hejty.
A ako reaguješ možno nie na hejty ale vo všeobecnosti na prekážky? Jedenásťročná skúsenosť s Gentlejamom Ťa určite nejakým spôsobom formovala…
Bože a ešte ako! Podľa mňa tá Ivka Hrabovská spred jedenástich rokov a Ivka Hrabovská dnes, to sú už dve úplne odlišné osoby! (Smiech.)
Výrazne som sa prenastavila počas covidu. Uvedomila som si, že ak chce byť človek úspešný, musí si budovať svoje mentálne zlato. A tým sú vedomosti. Lebo Gentlejam, ani naša ďalšia firma “Sešn” tu už zajtra nemusia byť. Ale to, čo mám v hlave, to tam už zostane. Samozrejme, ak sa mi nič nestane…
Uvedomila som si, že ak chce byť človek úspešný, musí si budovať svoje mentálne zlato. A tým sú vedomosti.
Čo teda robíš inak ako v minulosti? Ako si buduješ svoje “mentálne zlato”?
Ja som na začiatku môjho podnikania iba podnikala. Neučila som sa. Žila som pre daný deň. Robila som e-mail marketing, zverejňovala príspevky na sociálnych sieťach a podobne. Ale mentálne som nerástla. Prišli nejaké pády a ja som si hovorila: “Sakra, niečo robím zle.” A musela som si priznať i to, že niektoré chyby dokonca opakujem. Otázka bola, ako z toho von…
Ja som človek, ktorý sa rád vzdeláva. A tak som sa rozhodla učiť a pracovať na sebe. Chcela som sa naučiť, ako viesť ľudí. Tak som si zaplatila mentora. Veľa času som venovala samovzdelávaniu. Čítala som knihy, počúvala podcasty.
Niekedy sa stáva, že človek už aj má teoretické vedomosti, no napokon ich z nejakého dôvodu neaplikuje do praxe…
To je určite veľmi dôležité. Ja som sa napríklad tiež naučila, že potrebujem škálovať aj moju osobnú značku. Aby meno Iveta Hrabovská neevokovalo len Gentlejam. Preto som sa začala viac profilovať ako marketérka. A myslím, že sa mi to celkom podarilo.
Je dôležité “nehrabkať” si len na vlastnom piesočku. Človek by mal mať zadné dvierka. Aby mal istotu, že čokoľvek príde, bude to v poriadku. Lebo ak by aj niekedy jedna firma padla, vymyslím si, do dvadsaťštyri hodín si nájdem novú prácu alebo sa budem môcť jednoducho venovať konzultantskému biznisu. To je tiež jeden z dôvodov, prečo sa tak intenzívne vzdelávam. Mimochodom, do môjho vzdelávania investujem ročne tak dvadsať až dvadsaťpäťtisíc Eur.
Do akej oblasti vzdelávania si investovala najviac finančných prostriedkov?
Najmä do vzdelávania o LinkedIn sociálnej sieti.
Pri Linkedine by som ešte rada chvíľu zotrvala. Vedela by si povedať, zhruba po akej dobe začala Vaša firma z proma na Linkedine profitovať?
Pamätám si, že už môj tretí príspevok na Linkedine mi vygeneroval 45 000 Eur. Bol o tom, ako mi nikto neveril, že na Slovensku budem schopná predať džemy, ktoré stoja 20+ Eur. Text dopĺňala vlastne dosť škaredá fotka. Odfotila som sa asi pred tristo kazetkami s našimi džemami. Môj odkaz bol: “Ak máte svoj sen, choďte za ním.” Ten príspevok vyslovene spustil vlnu nákupov. Pre úplnosť by som ešte rada dodala, že som ho do sveta vypustila v polovici októbra, čo je vrchol sezóny pre firemné vianočné darčeky.
Celkovo by som však negeneralizovala. Nie každej firme musí jej tretí “post” priniesť takýto finančný úspech. Aj keď dnes školím ľudí, hovorím im, aby počkali také dva, tri mesiace, počas ktorých budú konzistentne tvoriť obsah. Niekedy možno aj niekoho zaujmete, no nenakúpi u Vás hneď. Ku kúpe sa ale odhodlá neskôr, keď Vás bude vnímať dlhšie. A samozrejme, je dôležité písať o tom, čo trápi Vašu cieľovú skupinu.
Čo Ťa vedie k zdieľaniu rád ohľadom využívania Linkedinu na marketingové účely? Lebo som zachytila, že sa venuješ aj tomuto…
Áno. Spustila som sériu inšpiratívnych videí na tému Linkedinu. Čo ma k tomu vedie? Štandardní Linkedin tréneri sú proste tréneri. To nie sú ľudia, ktorí by vybudovali vlastný biznis a dokázali by prakticky poradiť. A keďže vnímam dopyt po prakticky zameraných tréningoch, začala som sa im venovať.
Doteraz som takto pomohla asi tridsiatim či štyridsiatim firmám a jednotlivcom. Väčšia polovica z nich je úspešná. Dali si poradiť a vytrvali…
Ako také konzultácie vyzerajú?
Na začiatok by asi bolo dobré povedať, že ich neposkytujem každému, kto sa mi ozve. Najskôr si dáme úvodné stretnutie, na základe ktorého sa rozhodnem. Možno som v tomto trochu zvláštna, no ja spolupracujem iba s tými ľuďmi, u ktorých vidím “drive”. Odhodlanie uspieť. Ja totižto od nich chcem, aby skutočne makali. Dávam im normálne domáce úlohy na 48 hodín. Lebo to je zárukou, že ten človek sa bude rýchlo posúvať vpred. A to pritom nie som lacná, beriem dvesto Eur na hodinu. No som si vedomá svojej ceny, čo za ňu poskytujem. Odpisujem ráno, večer, popritom, ako deti večerajú. Teda môj vklad je veľký. Doteraz som o sebe ani nedávala veľmi vedieť, že sa venujem aj tomuto druhu konzultácií. Viacmenej až teraz sa zamýšľam, že by som sa tým mohla aj živiť.
A Gentlejam?
Gentlejam je zabehnutá firma, potrebujem jej vyhradiť tak možno hodinu môjho času denne. Preto sa môžem venovať aj iným veciam, ktoré ma veľmi bavia a môžu mi priniesť oveľa väčší dopad ako Gentlejam, kde treba nakúpiť, vyrobiť, atď. Pri konzultáciách vidno výsledky prakticky ihneď. A mňa fascinuje, ako dokážem v priebehu hodiny človeku pomôcť…
Čo považujes za svoju najväčšiu devízu ako Linkedin konzultantky?
Že náš produkt- prémiové džemy a služba- podujatia, ktoré organizujeme v rámci firmy Sešn, reálne vďaka tejto sieti zarábajú, teda mám osobnú skúsenosť, ako z nej profitovať. Moje konzultácie sú preto na základe mojich vlastných skúseností nastavené nie teoreticky, ale prakticky. Dosť riešim aj odbúravanie blokov ľudí typu: “Nie som dosť dobrý.” “Nie som si istý, či som až taký odborník, aby som sa vyjadroval”. Mojim klientom a klientkám zvyknem hovorievať, že “šperkovanie” príspevku je tá najväčšia prokrastinácia. Lebo čím viac “post šperkuješ”, tým iba predlžuješ čas, kým začneš zarábať.
Čiže asi nie si detailistka/perfekcionistka? Alebo?
Som extrémna perfekcionistka. Vyšlo mi to i v teste. Som “maximizer”, ktorý robí veci na 300%. Akurát sa riadim Paretovým pravidlom…
Snažíš sa identifikovať 20% aktivít, ktoré Ti prinesú 80% úžitku?
Presne.
Ako si sa Ty sama vzdelávala, aby si získala potrebné Linkedin znalosti?
Ja som sa vzdelávala napríklad v rámci Linkedin akadémie, využívala som služby individuálnych školiteľov, mentorov. Zahraničných, aj slovenských. Niekedy som zaplatila za hodinu aj sumu v rozmedzí 300-400 Eur. Ale ja som vedela, prečo to robím, preto som do seba zainvestovala.
Už sme vlastne naznačili, že nepodnikáš len v oblasti gastra ale i v oblasti marketingu, konkrétne spoluorganizujete podujatia zamerané na marketing, leadership a networking. Čo je vlastne v súlade s marketingovou komunikáciou, ktorú si vyštudovala. Máš ešte čas na organizovanie podujatí? 🙂
Organizujeme ich v rámci firmy “Sešn”. Popravde, keby sme nemali tím šikovných ľudí, nikdy by som to nerobila. Lebo za organizáciou podujatí je naozaj kus práce. Možno to bude znieť zvláštne, no mne príprava na takéto podujatie zaberá možno pol hodinku. A mojou prípravou je vlastne príprava na speakra. Témy si vyberáme my, teda som v nich doma. Pri kladení otázok sa snažím ísť do hĺbky a nestratiť zo zreteľa praktické hľadisko. Ako sa veci majú a ako reálne fungujú v praxi.
Koľko ľudí pomáha s organizovaním podujatí?
Štyri dievčatá na rôžne druhy úväzkov, ja dohliadam. Mojou úlohou je podať čo najlepší výkon na pódiu. Je to veľmi oslobodzujúci pocit, že nemusím riešiť napríklad rozposielanie e-mailov a všetku túto drobnú, no veľmi potrebnú prácu. Myslím, že máme naozaj veľmi dobre zvládnuté procesy. Preto sme schopní robiť dve podujatia mesačne. Ale áno, ľudia sa ma zvyknú pýtať: “Preboha, Ty to kedy stíhaš?” (Úsmev.)
Čiže základom úspechu je delegovanie?
Áno, delegovanie a dobre nastavené procesy. Máme jednu obrovskú tabuľku s dielčimi úlohami. Keď sú všetky odškrtnuté, podujatie sa môže začať. Napríklad zajtra máme v tejto kaviarni tiež jedno menšie podujatie. Vlastne tretie v priebehu tohto mesiaca. Čo je dosť šialené, lebo niektoré firmy majú problém vypredať jedno podujatie v priebehu troch mesiacov a my vypredávame nonstop.
Nepredpokladala by som, že o marketingové podujatia je v Žiline taký záujem…
My nemáme účastníkov a účastníčky iba zo Žiliny. Tridsať percent ľudí na našich veľkých podujatiach je z Bratislavy a okolia. A oni nechodia na podujatia v Bratislave ale k nám do Žiliny. Dokonca máme jedného účastníka, ktorý k nám chodí na otočku z Košíc. Podujatie sa končí o 21:00 alebo 21:30, on sadne do auta a odšoféruje si to domov. Chápeš?
Nechápem… (Úsmev.)
Ani ja nie… (Úsmev.) Ale keď sme sa ho pýtali, prečo to robí, povedal nám, že máme skvelých spíkrov. Pri ich výbere sa snažíme počúvať trh na základe našich každoročných dotazníkových prieskumov. A pánovi z Košíc sa snažíme vychádzať v ústrety, už mu dokonca dávame aj lístky zadarmo.
Aké profesie vlastne oslovujete? Marketérov?
Je to mix. Marketéri, majitelia firiem, manažéri, HR ľudia. Naša databáza má asi tisícdvesto ľudí. Až mi to niekedy príde neuveriteľné, čomu sa malá Iveta Hrabovská spolu s dievčatami venuje…
Možno už nie si tá malá Iveta Hrabovská…
No, tak ak by sme to zobrali výškovo, stosedemdesiat centimetrov nie je až tak málo, to je pravda… (Úsmev.)
Tvoj manžel má tiež vlastný biznis “Poctivé masáže”.
Nie, ten už nemáme. Bol to náš úplne prvý biznis plán, ktorí sme mali s cieľom naučiť sa podnikať. Popri ňom sme mali aj projekt masáží do firiem, s ktorým Matej cestoval po celom Slovensku. Potom nás ale to cestovanie prestalo baviť, a tak sme si povedali, že to proste nemá zmysel…
Rozhovor s Ivetkou Hrabovskou tu neskončil. Pokračoval na tému jej rodičovstva i zdravotných problémov. Zaujíma Vás to? Odporúčam prihlásiť sa na odber noviniek cez symbol zvončeka. Tak Vám príde notifikácia, keď bude text spracovaný a publikovaný.:-)